ROCK FOR PEOPLE 2.-5.7. 2011 (Ako hysterická fanynka, ale viete čo? FUCK IT! Festival! Nikto si nemyslí, že ste triezvi!) - druhá časť

9. července 2011 v 23:10 | Myz |  Myz
Ďalší deň som chcela začať slovenským Konfliktom, nepamätám si, prečo som tam napokon nešla... Potom som sa rozhodovala medzi Title Fight a Protest the Hero, až napokon vyhralo to druhé - tak sme šli na Evropa 2 stage na Protest The Hero, metalcore skupinu z Kanady, kde nám prvýkrát bolo povedané, že sme "nuts". XD Celkovo mi to prišlo také... dobré. Len spevák zjavne rád ukazuje svoju lásku ku svojím pohlavným orgánom a asi mu treba menšie nohavice. XD

Za tým sme išli prvýkrát na najväčšiu stage T-Music na Kate Nash. Povedali sme si, že ostaneme len pár pesničiek, lebo síce sme ju veľmi nepoznali, počuli sme pár pesničiek na jej CDs a považovali sme to za trochu nudné - prekvapivo, ešte tam vtedy nebolo veľa ľudí, tak sa nám podarilo dostať pekne dopredu i bez pchania sa. Čakali sme asi dvadsať minút a na pódium vyšla Kate Nash v trochu prapodivnom čiernom outfite a odštartovala svoje vystúpenie s I Just Love You More a my s Lily sme ostali poriadne prekvapené - bola úžasná! Rozdiel medzi CD a live bol obrovský, aj keď možno sme to tak videli len my (predsa len sme ju veľmi nepoznali; inak pod tým rozdielom nemyslím nejaké drastické úpravy jej hlasu alebo čo, naživo tomu Kate skrátka dala nejaké "grády"). Najviac sa mi však páčila jej Mansion Song, pieseň, ktorej začiatok tvorí perfektná báseň, ktorá za dymu a modrých svetelných efektov pôsobila veľmi dramaticky, nuž a zvyšok slečna dorazila správne rockovo. Inak Kate pôsobila strašne skromne, sympaticky a milo, že sa nedalo odolať jej. Odchádzali sme odtiaľ úplne nadšené.


Za ňou nasledovalo SUM 41, ktoré najprv zhrniem troma slovami:

FUCKING INSANE SHIT.

Presne tak.

Do t-music stage sme sa vrátili len pár minút pred ich začiatkom, tak sme skončili niekde v prvej polovici, napriek tomu
sme však nevideli vlastne nič - tak si hovoríme (za neustáleho opakovania mikrofón skúšajúceho chlapíka na pódiu "Hey... check... one... two... yes... hey... check... one... two... yes..." XD), pár pesničiek ostaneme, trochu popočúvame a pôjdeme preč.
Vtedy na pódium vyšla samotná skupina a, uhm, vtedy to začalo. Niekto do mňa zozadu štuchol a ja som sa ocitla v epicentre úplne šialeného pogovania! >.< To jest štuchanie do všetkého a každého dookola, skákanie do všetkého a každého dookola, až z toho máte samé modriny a všetko vás bolí. Ako, na jednej strane to bola celkom zábava, ale mala som čo robiť, aby som nestratila rovnováhu a nepadla na zem - a hovorím vám, v tom "kotli" spadnúť na zem je vražda. Nejakého chlapíka niekoľko radov predo mnou z toho vyťahovali hasiči. Ešte na Rage Against the Machine Revival mi jeden chalan ukazoval úplne pokrivené okuliare (dajako ich ešte skrivil, nasadil na tvár a vrátil sa do toho, rofl). Teda nejako som prežila prvú pesničku a rozhodla som sa, že stačilo a s väčšími problémami som sa od toho vzdialila - Lily som v tom chaose úplne stratila a takmer som chytila infarkt keď som pozrela na moje topánky... Viete, ono to trochu pršalo a na zemi nebola tráva, ale holá zem, ktorá v kombinácii s vodou vytvorila blato... Tým, že po ňom chodili všetci a skákali a kopali, moje topánky, pôvodne čierne, boli odrazu... slabo-hnedé (neodporúčam túto metódu zosvetľovania farieb), podkolienky špinavé a dokonca i moje nohavice (ktoré siahali niečo kúsok pod kolená).
Čo sa dialo po tom, nespoznávala som sa - asi mi preplo, prebudilo sa nejaké moje rockerské ja, alebo to bolo neprítomnosťou Lily (teda okolo mňa nebol nikto známy), ale odrazu som šialene skákala na všetky pesničky, ruka s vystrčeným malíčkom a ukazovákom zapichnutá do vzduchu, keď nás spevák vyzýval jačať, jačala som (och, súboj vrieskania ľavej a pravej strany, no nemohla som zradiť našu stranu!! XD), spievala texty pesničiek (niežeby som SUM 41 veľmi poznala, ale zahrali napríklad Fat Lip alebo In Too Deep, čo poznám dobre, kto to nepozná?!)... a tak celkovo som skrátka šalela. Ale bavila som sa. Bola to haluz. Páčila sa mi spevákova komunikácia s publikom.

Keď som sa vrátila, čítala som dokonca na twitteri SUM 41, že sme boli dobre "insane" (Až tak insane, že nás spevák musel
žiadať o spravenie pár krokov dozadu, lebo "people are hurting here", a mal teda pravdu...) a "Czech Republic rules!" :)
Potom som sa vrátila ku stanu, že si idem trochu očistiť topánky - neviem, na čo som sa o to pokúšala, o chvíľu boli i tak beznádejne špinavé... Lily kecala s nejakým chalanom od "susedov", tak som ju nechala a išla sa trochu pozrieť na Paramore - Paramore nemám veľmi rada, ich hudba mi príde dosť priemerná, tak som sa uspokojila s nejakým miestom dosť vzadu - Hayleyine červené vlasy dobre svietili aj tam. XD Vlastne som tam išla len kvôli tomu, aby som si mohla povedať - videla som Paramore. Páčilo sa mi, že Hayley vystupovala veľmi energicky, živo a šialene, bolo na nej vidno, že do toho dáva všetko a užíva si to (aj tak by som pred ňou uprednostnila Kate Nash). Ale i tak ich nezačnem počúvať. ;)

Z Paramore som odišla po pár pesničkách a išla na Evropa 2 Stage na The Qemists, ktorí boli naprosto perfektní a milovala som tie skvelé epileptické svetelné efekty a šialených fanúšikov, aj keď i tam som sa stavila len na pár pesničiek - to bolo preto, lebo za Paramore a hodinovou pauzou malo na T-Music stage byť Bullet for my Valentine, na ktorých som bezpodmienečne chcela byť niekde vpredu...

Takže už keď som na BFMV (ktorí inak mali začať o polnoci x_X) prišla bolo tam dosť ľudí, tak som sa nehanebne trochu
popchla dopredu - tak som bola niekde v prvých radoch a mala skvelý výhľad na pódium.
Teda, nie som nejaký BFMV blázon. Kedysi som ich strašne zbožňovala, ešte za časov ich albumu Poison, Tears Don't Fall bolo prakticky mojou hymnou a spevák Matt bohom. Potom to ustálo a posledné dve albumy ma neveľmi očarili, ale predsa len - stará láska, veľmi som ich chcela vidieť. Nechcem znieť ako nejaká hysterická fanynka, ale ak päť rokov zazeráte len na fotky niekoho, pozeráte videá, klipy s daným človekom, počúvate jeho pesničky, je to minimálne trochu vzrušujúce a presne taká situácia nastala u mňa s BFMV...
Tak som si tam postála nejakú polhodinu do začiatku. BFMV hralo predovšetkým pesničky z ich posledných dvoch albumov, ktoré nepoznám veľmi, ale veľmi-veľmi ma potešilo, keď zahrali aj Tears Don't Fall - to som spievala nahlas celý text (divné, že si ho pamätám po tých rokoch!). ;) a v polovici pesničky začal padať dážď, čo len pridalo na atmosfére - síce som po tom skončila mokrá (s pršiplášťom sa nedá veľmi rockovať :D), niežeby mi to nebolo jedno. ;)

Na ďalší deň mali vystupovať moji osobní najväčší headlineri celého festivalu - White Lies. Tešila som sa na nich najviac,
aj keď ich nepoznám dlho, beznádejne som sa do ich hudby zamilovala a už ovládam niekoľko textov :D Išla som tam takmer hodinu skôr, lebo preboha, musela som byť úplne vpredu! Čo sa mi aj podarilo. ;) Úprimne, spevák ma dosť prekvapil - pretože som ho videla na niekoľkých videách, fotkách a čo ja viem na čom všetkom, ale z nich na mňa pôsobil - ja neviem, tak seriózne? odmerane? - a on vyjde na pódium s veľkým úsmevom a ten ho neopustil po celý zvyšok vystúpenia = skrátka pôsobil neuveriteľne sympaticky! Páčil sa mi. ;) A nesklamali ma (iba trošičku v tom, že nezahrali E.S.T., ale myslím, že im to odpustím), zahrali skvelo, dali svoje hity ako Farewell to the Fairground, Death, Unfinished Business, To Lose My Life, Strangers a vyvrcholilo to Bigger than Us, pôsobili skvelo, spevák s nami komunikoval a celkovo som z nich bola hrozne nadšená a užila som si to zo všetkých vystúpení asi najviac a ak budú v budúcnosti niekedy v dostupnej vzdialenosti, jednoznačne na nich pôjdem. Aj cez mŕtvoly.

Ešte pred White Lies sme sa chvíľu stavili na slovenských Polemic.

Pôvodne som bola odhodlaná prestať pauzu na White Lies, White Lies, pauzu na The Wombats, The Wombats, pauzu na My Chemical Romance, My Chemical Romance, ale to ma priskoro prestalo baviť - po White Lies som sa prešla po Festivalparku a po polhodine sa vrátila na The Wombats, na ktorých som sa tiež veľmi tešila - a nesklamali, počuť Let's Dance to Joy Division alebo Kill the Director alebo Moving to New York naživo bolo úplne skvelé! :) A och, neodpustím si poznámku - bubeník mal totálne sexy anglický prízvuk a ja mám akúsi totálnu úchylku na anglický prízvuk. Ach.

Po The Wombats, ani sama netuším ako a prečo, ale postála som si tam hodinu do začiatku
My Chemical Romance. Očakávalo sa, že tam bude nechutne veľa ľudí, MCR fanklub tam mal čakať už pol dňa a ja síce ani nie som nejaká MCR fangirl, ale i tak som si na nich počkala... To čakanie bolo peklo. Bolo mi horúco, nechutne veľa ľudí okolo mňa, pričom z každej strany niekto fajčil a ja nenávidím cigaretový dym, bola som smädná, moje nohy odumierali... Kebyže to čakám na Muse, tak nech, na Muse by som čakala aj v ďaleko desivejších podmienkach, ale MCR?! A ešte dajaká nenormálne otravná fanynka za mnou chytala hysterické záchvaty, že ONA UVIDÍ GERARDA, OH MY GOD!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Asi som
ich len chcela vidieť zblízka... Ono to bola podobná situácia ako s Bullet for my Valentine - MCR poznám strašne dlho a kedysi som ich ľúbila a tak, no... Lily sem šla práve kvôli MCR, čiže ona bola úplne nadšená.
Po hodine sa teda za nadšeného jakotu zjavili na pódiu My Chemical Romance a so sebou priviedli i technický fail. XD Odštartovali to s chytľavou Na Na Na (čo som považovala za skvelý ťah, keďže pesnička už len začína s Na Na Na slovami a tak sa na to hneď každý chytil - dokonca i ja som to kričala XD nehovoriac o tom, že to bola pesnička, ktorú chcel každý počuť), došli do polovice... tma. XD Opäť technická skúška. MCR sa vrátilo na pódiu (za konštantného vrieskania EmSíÁr - My Chemical Romance je trochu pridlhé na vrieskanie ;)) Začala sa hrať druhá pesnička (už zlyhávajú moje vedomosti čo to bolo zač)... prišlo sa do polovice... tma. XD (Gerardove "...the fuck" výrazy) V tomto prípade platilo: do tretice všetko dobré a keď sa kapela po tretíkrát zjavila na pódiu, už bolo všetko oukej. Zahrali veci z posledného albumu (čo viem len z rozprávania nadšenej Lily), ale dočkali sme sa aj Welcome to the Black Parade a dokonca i Teenagers... Inak som na nich nevydržala do konca. Z každej strany sa na mňa pchal niekto, nedokázala som sa ani len pohnúť, kde to že vystrčiť ruku do vzduchu a seriózne, nedalo sa tam ani dýchať! Ale bola som spokojná - videla som My Chemical Romance pekne zblízka (a žiadny Voldemort nebol, Ayamee T_T), naživo, zaNaNaNa-ovala som si poriadne, poskákala a zistila, že Gerard je ďaleko viac sexy live než z monitora PC a bolo na nich fajn.

Dosť ma mrzelo, že sa mi s My Chemical Romance prekrývala skupina, ktorú som tiež chcela vidieť a síce Jenny and Johnny - ja mám ale šťastie >.< Uvažovala som, že vykašlem sa na celé MCR a idem na nich, ale napokon nejako zvíťazilo MCR... Seriózne, dať niečo prekrývať s MCR, wtf.

Festival pokračoval ešte ďalší deň, ale to sme už išli domov - ja som mala autobus na ďalší deň (dajako som to nedomyslela, ale ani toho dňa nemalo byť nič, z čoho by som bola na větvy - všetci ospevovali Pendulum, ale ja ich prakticky vôbec nepoznám). Tak sme sa, tentokrát len my dve, vybrali samé do sveta českých vlakov a ku podivu, nasadli sme do správnych vlakov a v pohode sa dostali do Brna. XD Lily mi ho trochu poukazovala a musím uznať, že Brno je fakt krásne mesto - aspoň tie časti, v ktorých sme boli my. XD Noc som strávila na intráku pri kamoške (nie tak celkom legálne XD) a ráno o 9:15 sa pobrala domov. A bolo po všetkom.

A viete čo? Bolo tam tak super, že by som najradšej vrátila čas aby som to prežila ešte raz. Aj napriek desným a chladným a mokrým nociam v stane, desnému počasiu. Dúfam, že pôjdeme aj nabudúci rok, teda ak tam bude niečo, čo budem mať silnú potrebu vidieť. ;) Nie som veľký pijan, čiže tento aspekt festivalov tak nejako obchádzam - čo sa nedalo povedať o našich susedoch, bolo ráno jedenásť a oni už opití - a celkovo nechápem, na čo tam teda ľudia platia 1600 českých korún, ak si polovicu z toho neplánujú pamätať, dajú sa vybaviť aj lacnejšie zábavky. Ja chápem, že alkohol ku festivalu tak nejako patrí a nehovorím, že ja som nemala ani deci alkoholu, ale tak nechať si to na večer, respektíve na noc, nie už o jedenástej absolútne nevedieť o sebe - ale zase to je tak, že nudíme sa, tak ideme piť...

Tohto roku sa mi črtá ešte jeden festival a síce Grape Festival v Piešťanoch, kamarátka povedala, že so mnou pôjde, ale je to dosť otázne, či z toho ozaj niečo bude... Ale ja chcem vidieť Hurts! A Marinu! A The Wombats a The Qemists ešte raz. ;) A samej sa mi tam ozaj nechce, to by bolo o ničom... Moji kamaráti príliš nezdieľajú moje nadšenie pre hudbu, smola, no...
 


Komentáře

1 Ayamee | Web | 10. července 2011 v 0:56 | Reagovat

Lol XD A ja že v rámci toho, že ma festivaly ani rock moc neberú, no tvoje články ma berú, ta že si report i tak prečítam, keďže je od teba a dlho som žiaden tvoj článok nečítala, hneď na začiatku vidím, že i MCR tam boli, tak si prosto vravím, že k tomuto aj aspoň pripíšem koment, že či si to riadne čekla, či Gerard náhodou nie je Voldy (si si istá, že si na tom koncerte MCR bola iba raz a nie takých... miliónkrát?! XD)... A ty to hneď sama zapojíš do článku, nemusím sa ani pýtať XD

2 EVANGELINAStone22 | E-mail | Web | 6. ledna 2012 v 18:02 | Reagovat

Don't have a lot of money to buy a house? Worry not, because it is available to receive the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/personal-loans">personal loans</a> to resolve all the problems. Thus get a term loan to buy everything you require.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama