ROCK FOR PEOPLE 2.-5.7. 2011 (Ako hysterická fanynka, ale viete čo? FUCK IT! Festival! Nikto si nemyslí, že ste triezvi!) - prvá časť

9. července 2011 v 23:12 | Myz |  Myz
Tak som prežila môj prvý -- ozajstný -- festival a bolo to neskutočné! Perfektné! Síce sme toho až tak veľa nestihli, teda v porovnaní s tým, čo som čítala u ostatných, ale na rok to bude lepšie. :) Vrátila som sa pred pár dňami - inak povedané, dni nekonečného státia, skákania, pogovania, jačania, spievania, ponocovania (aj keď v tomto bode, uhm, myslím, že pokračujem) a odopierania si základných ľudských potrieb ako je jedlo a pitie (v tom dave mi to niekedy prišlo i tak, že i normálne dýchanie) kvôli chceniu stáť v prvých radoch na obľúbené skupiny... skončili! A, naozaj, strašne mi to chýba už teraz, pretože to malo neskutočnú atmosféru - zase, bol to môj prvý kvalitný festival, tak to neviem veľmi porovnávať a tak, ale s kamarátkou máme jasno, že ideme aj na rok! :)

Sprvu bolo otázne, či tam vôbec pôjdeme - ja som kamarátke (dajme jej krycie meno Lily) už od minulého roka hustila do hlavy, nech šetrí, lebo tento rok ideme na niečo poriadne. Niežeby som si ozaj myslela, že i tak nikam nepôjdeme, len to bolo také, nepravdepodobné? Ja som strašne neaktívny človek! Až sa raz prihlásim na failbook a okamžite mi napísala Lily, že ideme na Rock for People, že vystupujú My Chemical Romance - tak skvelé! Skoro som zistila, že Lily to myslí smrteľne vážne, myslím, že nebyť toho, že je die-hard fanúšik MCR, tak by sme tam predsa len nešli...

Ja som si v programe nenašla nič dychberúce, aj keď tam bolo pár skupín, ktoré som chcela vidieť - hlavne Bullet for my Valentine, The Wombats (aj keď ja som ich vtedy veľmi nepoznala) a čo si budeme hovoriť - aj na My Chemical Romance som bola veľmi zvedavá! Tiež som v programe videla pár známych skupín, na ktoré by som šla, už keď tam som, však čo už - Paramore, Kate Nash, Pendulum a i. - skôr tie najznámejšie skupiny, nie som veľký znalec slovenskej a českej hudby.

Tak som 1.7. o 6:15 nasadla na autobus do Česka, Brna (vstávala som o štvrtej a nespala poriadne tak celú noc >.<) aby som absolvovala tú nekonečnú osemhodinovú cestu - ono to osem hodín trvá preto, lebo on ten Student Agency autobus ide akousi okľukou, ako som pozerala na hodinky, my sme strávili tak 6 a pol hodiny na Slovensku a hodinu a pol od hraníc do Brna. x_X Vtedy mi vlastne prvýkrát zišlo na um, aké je vlastne šialené precestovať polovicu Slovenska a Česka kvôli festivalu! Aj keď viem, že ľudia na festivaly či koncerty obľúbencov jazdia ďaleko väčšie vzdialenosti, i tak mi to prišlo také divné - ale som rada, že som taká šialená a šla som tam. XD

V Brne na mňa už čakala Lily (študuje v Brne) a tam sme sa mali stretnúť s dajakými dvoma ľuďmi, tiež smerujúcimi na Rock for People a ktorí sú trošičku viac znalejší v oblasti dopravy do Hradca Králové a celkovo vedeli kam ísť, ako ísť - Lily ich zohnala dajako cez facebook a stretla sa s nimi prvýkrát až teraz. XD Takže s tým chalanom a dievčaťom sme sa dopravili vlakom najprv do Pardubíc a potom prestúpili na vlak do Hradca Králové (totižto nejde nič priamo, ako naschvál - autobusy by išli, ale takto to bolo cenovo výhodnejšie, lebo lístok naspäť preplácalo Rock for People). Odtiaľ sme sa dostali (až na druhý pokus - išlo tam tak veľa ľudí, že sa nevtrepali do jedného autobusu XD) do blízkosti akcie, potom prešli na pešo a - wow, sme tam! Zložili sme veci a išli si po náramky pre vstup - ten náramok mám na ruke stále, je mi trochu ľúto dať to dole XD - potom po náramky do stanového mestečka - ten bol nepekný, už ho nemám XD - a tam sme narazili na prvý problém:
Poskladať stan.

Ja som so sebou vláčila kamarátkin stan, statočne nám ho požičala a ukázala mi ako sa to zloží, ale ja som nikdy pred tým na vlastnú päsť stan neskladala (a Lily tiež nie), tak to bolo -dosť- neohrabané, vlastne nebyť pomoci kamaráta tých dvoch, s ktorými sme sem prišli, staviame to asi do dnešného dňa. XD

Areál diania bol toho dňa ešte zatvorený, tak sme len trčali v stane - trochu prezreli toto stanové mestečko, kde už bolo strašne veľa stanov, takže neraz som blúdila kým som našla ten náš stan a hneď prvú noc som pochopila, prečo v článku obsahujúcom veci, čo je vhodné priniesť si na RfP, bola spomenutá baterka. XD Človek síce poznal ten svoj stan keď pred ním stál, ani nebolo také ťažké dostať sa ku nemu, ak ste mali nejaké poznávacie znamenia, väčším problémom boli tie veci čo mali držať vrch stanu na zemi - väčšinou boli kolíkom pripevnené trochu ďalej od stanu a dalo sa na tom skvelo potknúť a padnúť na nos. Nestalo sa mi, našťastie.

Ďalší deň sa to začalo rozbiehať - ešte viac stanov a už mali začať hrať prvé skupiny, aj keď to zatiaľ boli len nejaké tie české a slovenské, nie veľmi známe - tak sme absolvovali prvú kontrolu vecí (a absolvovali sme ich potom ešte asi tak tisíckrát, pri každom vstupe do Festivalparku -.-) a prezreli si čo kde je - najprv sme mali trochu chaos v tom, kde je ktorý stage, ale to sa dalo dokopy za tie dni. Najprv sme skončili na českej skupine Imodium, ktorí boli dosť dobrí a potom na inej stage na nejaké tie revivaly - Guano Apes Revival (to ma veľmi nebavilo), Red Hot Chili Peppers Revival sme pozreli len z diaľky na trávniku. Prekvapivým highlightom dňa bolo Rage Against The Machine Revival - bola som totiž dosť zvedavá, ako niekto dokáže dať dobrý cover niečoho ako je Rage Against The Machine, ale bola som veľmi milo prekvapená! Ešte sme stáli dosť vpredu, tak sme mali super výhľad na sexy speváka. Čo ma prekvapilo ešte viac, páčili sa aj Lily - jej taký tvrdý rock príliš nevonia.

Večer sme sa vrátili ešte na System of a Down revival - aj keď nie som veľmi fanúšik SOAD, musela som uznať, že som si to užila, lebo spevák mal skvelý hlas a hlavne sa na SOAD pesničky hodil - tak sme videli i prvú sanitku na RfP, neviem čo sa presne stalo, Lily tvrdí, že niekto odpadol, či čo. Na SOAD Revival bolo asi najviac ľudí spomedzi všetkých revivalov, ale keď si zoberieme ako je SOAD známe, tak to nie je žiadnou záhadou.
Keď sme sa vracali do stanového mestečka, stretli sme chlapíka, ktorý sa svojou podnapitosťou postaral o najtrápnejšiu hlášku celého festivalu a z ktorej si dodnes robíme posmech:

Chalan Lily: Slečna, nemáte mapu?
Lily: ???
Chalan Lily: Stratil som sa vo vašich očiach.

Všeobecne sme sa po festivale feministicky zhodli, že ak sme aj mali aký-taký rešpekt voči chlapom, tak týmto úplne zmizol. XD Nemyslím tú hlášku, skôr všeobecne - zo stanu sa ľahko dajú nerušene počúvať rozhovory druhých, čo som z nudy často robila a priemerný rozhovor dvoch chalanov vyzeral ako:

Ide po tebe kobylka.
Iba žiarliš, že po mne ide a po mne nie.
...
Aha, teraz kobylka zaútočila na teba, uuuuuuuuu!!

Seriózne?!

Okolo tretej-štvrtej sme sa zobudili na to, ako niekto neďaleko príliš prežíva Tick Tick Boom od The Hives. Ona tá pesnička ide asi ako: Tick, tick, tick, tick, tick, tick BOOM, nuž a párik chalanov považoval to "boom" za veľmi zábavné, preto ho vrieskal na celé stanové mestečko.

Potom sme začuli niekoho vrieskať "vstávajteeeeeee, vstáááávajteeeee, je ráááánoooo!" o štvrtej. Spať sa tam teda fakt nedalo. XD

A ešte rozhodne musím spomenúť tú nonsens "hru", alebo zvyk, čo často prebiehala v stanovom mestečku. V jednej knihe, ktorú som čítala, a síce Pláž od Alexa Garlanda, prebiehal v hlavnom veľkom stane, kde všetci hrdinovia bývali, zvyk, že niekto povie "Dobrú noc, XYZ" a daný človek XYZ zase zaprial dobrú noc niekomu inému a tak to postupovalo. V stanovom mestečku Rock for People fungovala, uhm, mierne obmenená verzia: a síce človek zakričal: "HOVNO!" a potom to za ním vrieskalo pár ďalších ľudí. A potom zase. Hovno. A pár ďalších ľudí. Bolo to otravné, ale zároveň strašne idiotsky zábavné. XD

Druhá časť

 

Další články